ZAČIATOK VŠETKÉHO…
Jedno z prvých miest kam som cestovala, hoci som si to poriadne ani neuvedomovala. Nikdy nebolo na mojom wishliste. Asi preto, že som tam už bola toľkokrát a je len tuto za rohom. Nie je to mesto, kam sa chodí za nejakými obrovitánskymi pamiatkami či atrakciami (Ak nerátam Prater, samozrejme! Hah.), ale predsa má úplne všetko. Mohla by som sa tam vrátiť aj tisíckrát a stále mi bude málo. Pomaly a úplne prirodzene som sa do Viedne zamilovala.
ARCHITEKTÚRA. A bolesť krku od toho ako si vždy idem vytočiť hlavu za nádhernými budovami, ktoré ma obklopujú. História, ktorá žije a moderné umenie, ktoré do toho nenásilne zapadá. Dokonalá harmónia medzi starým a novým. Mesto, ktoré ide s dobou, ale pritom si zachovalo svoju tvár. Obzvlášť nemôžem z tých bielych budov! Neviem, ktoré to presne sú, ale veľa z mojich fotiek z Viedne žiari nabledo. Biela panoráma mesta, od ktorej sa odrážajú slnečné lúče, ktoré všetkému dodávajú mladý a ľahký nádych. To mesto dýcha empatiu a vydychuje pozitívnosť. Keď som tam bola naposledy, tak pokým som vyšla z metra usmiali sa na mňa traja ľudia. Keď som sa uistila, že naozaj nemám nič medzi zubami ani nakrivo zapnutú košeľu, usmiala som sa aj ja na pár náhodných okoloidúcich.
MOŽNOSTI. Nikdy neviem kam skôr sa vybrať. Ale môžem sa rozhodnúť podľa toho akú mám náladu, lebo Viedeň ponúka všetko. Stačí sa poprechádzať centrom a hneď nadobudnem pocit, že som súčasťou niečoho významného, možno až trošku snobského. Obklopená históriou budov, významnou kultúrou, umením a tradičnými konditorei. Stačí však uhnúť na Mariahilfer a hneď som zase časťou normálneho mestského života. Krásne domy sa však ešte nevytratili, našťastie. Za tým treba ísť na okraj. Na okraj rieky najlepšie! Farebné street art maľby na surových stenách, vytvárajú zase úplne inú, urbanistickú, tvár. A k tomu samozrejme atmosféra z Donaukanal. Voda má totiž vždy nejaké to zvláštne čaro a to hlavne v mestách. Ešteže zdielame tú istú rieku, tak môžeme mať kúsok z tejto viedenskej mágie aj doma. Alebo kúsok domova tu? Domov sa tu dá nájsť veľmi ľahko, tak ako aj celý svet. Stačí na to jediný (náš) Naschmarkt. História, kultúra, umenie, kostoly, obchody, život, ulica a jedlo. Čo ešte? Pozrieť sa na to z vrchu. Najlepšie zo 117tich metrov a na kolotoči.
Niekedy stačia len východy z metra, inokedy sú to obrovské mestské parky alebo interiéry múzeí či večerné svetlá promenády, ktoré mi tu vykúzlia úsmev na tvári. A viac ku šťastiu nepotrebujem. Niekde na rohu ulíc, niekde pri letmom pohľade som sa bezpodmienečne do Viedne zamilovala. Veľkomesto, ktoré pôsobí útulne. Možno práve tu som objavila cestovanie a akú moc majú v sebe mestá. Pre mňa to je druhý domov a zároveň cieľ, tak-či-onak nemá pre mňa koniec, len vždy ďalší začiatok.
Mermaids drink coffee too 