2017

Posledný deň prvého mesiaca nového roka. Teraz je ešte šanca obzrieť sa naspäť, vysloviť posledné predsavzatie a na všetko ešte jedenkrát zaspomínať, predtým ako sa zajtra vôbec nič nezmení. Už som asi vyrástla z toho čarovného oparu novučkých začiatkov. Aj keď nie som presvedčená, že som na ne vôbec niekedy verila. Možno to je aj tým, že nám život beží čím ďalej tým rýchlejšie pred očami a mení sa každú chvíľu. Nikto z nás vlastne nevie ani to, čo bude zajtra. Tak prečo by napríklad miesto jednej noci, ktorá len prepíše ďalšie číslo, nemohlo byť novým začiatkom každé ráno?

Silvester ale predsa len ostáva jedným z mojich najobľúbenejších sviatkov. Napriek všetkým realistickým pohľadom má stále v sebe isté kúzlo. Jedna noc, ktorú oslavuje takmer celá planéta i keď možno nie naraz alebo spolu, či rovnakým spôsobom. Aj tak v tento večer spája všetkých ľudí niečo spoločné. Tá jedna posledná sekunda tesne predtým ako sa zmení to číslo na konci, keď sa na chvíľu ocitneme niekde vo vzduchoprázdne, niekde medzi, nám dá možnosť sa znova nadýchnuť. Na sekundu len zavrieť oči a potom ich opäť otvoriť. Nový rok nám dáva nádej a či si to pripúšťame alebo nie, bez nej žiť nevieme.

IMG_20180131_213451

Takže zopár sentimentálnych spomienok:

Zimná Viedeň na korčuliach, potom sa rýchlo zohriať v MUMOKu a najesť sa kde inde ako na Naschmarkte.

dav

Prvýkrát som konečne išla na cestovateľské kino, ktoré bolo o Nórsku, čo spôsobilo, že som sa zamilovala ešte viac. Krásne bolo aj to, že vtedy som vôbec netušila, že ešte v tom istom roku budem mať to šťastie sa tam ísť aj sama pozrieť:)

Okrem výletov za hranice som však spoznávala aj svoje mesto. Napriek tomu, že Bratislava je mojim domov už od narodenia, občas sa tu nájdu nové a neznáme miesta. Vďaka kamoške som mala možnosť fotiť na fakultách VŠVÚ, STU, v Červenom bare v hoteli Kyjev, keď ho ešte len zariaďovali alebo v Slovenskom rozhlase. Počas Noci literatúry som vyliezla na strechy Tesca na Kamennom a na tú oproti nad SNPčkom. Objavila som aj Novú Cvernovku a nočný výhľad zo Slavína.

Za úžasný úspech považujem presunutie letnej dovolenky už na Veľkú noc (nevedela som vydržať). A návšteva Milána bola osobitnou kapitolou minulého roka.

dav

Nemecko a skúška odvahy s názvom výmenný pobyt. Bamberg, Norimberg & Weimar.

dav

Praha. Jeden z letných výletov a neskoré večery (až skoré rána) s kamarátmi.

dav

 

Najlepší narodeninový darček! Nórsko. Oslo.

dav

Rýchly prázdninový výlet do Slovinska. Mať rodinu, ktorá žije niekde po svete je veľmi fajn. Ľubľana, Bled a Maribor za 3 dni aj s cestou.

dav

A posledný výlet ešte raz do Prahy. Tento krát však do zimy, snehu a vianočnej atmosféry.

IMG_20171202_124339.jpg

 

 

My favourite colour is September.

SPLEŤ SLOVNÝCH SPOJENÍ A ZOZNAM VECÍ, PRE KTORÉ MILUJEM JESEŇ

September. Prvý a najmilovanejší mesiac jesene. A to len z čisto neobjektívneho dôvodu mojich narodenín.

Pomaličky vyťahujem svetre a po párnych a nepárnych dňoch striedam čiapku so šálom. Ešte nie je zima (myslím tým ročné obdobie, nie počet stupňov, lebo ten by na to niekedy možno už aj bol), takže si nemôžem dať oboje naraz. V šatníku sú už aj všetky tie chutné bundičky, nóbl trench coaty, čižmičky a klobúky! A, samozrejme, rúže tmavých odtieňov. Bez bordových pier ani na krok.

Čas horúcich nápojov. Samozrejme, na prvom mieste kofeínových, keďže dni sú kratšie. Ale povolené sú všetky. Aj všetky druhy horúcej čokolády, chai latte a všetkého čo má nádych škorice alebo pumpkin spice príchuť a je ideálne podávané v červenom hrnčeku s objemom tri litre. A polievky sa rátajú tiež! Tie rozhodne nie sú nikdy na zahodenie.

Október. Druhý obľúbený mesiac jesene. Pochopiteľne. A nie len preto, že mám meniny. Aj keď vďaka tomu si už robím celkom slušné zásoby čokolády ešte pred Mikulášom.

Jeseň je v plnom prúde. Parky zožltli a ulice sa začervenali. Listy nenápadne praskajú pod nohami. Niekedy ma ráno pri jazde električkou osvetľuje slnko, inokedy mám problém v hmle vystúpiť na správnej zastávke. Mesto je opäť iné a mňa znova raz prekvapilo. Znova raz som sa doňho zamilovala.

A ešte predtým ako začnú strašiť Vianoce sú tu ešte prespaté sobotné rána, knižné burzy, halloweenske párty…  A dobrý dôvod utiecť od povinností, ktoré sa práve začali. Najlepšie do iného mesta, kde bude jeseň ešte krajšia.

Grape – Festivalový manuál

Keďže som bola na festivale prvýkrát, moje predstavy o tom ako to celé bude, sa konečne stretli s realitou. V niektorých momentoch skôr utrpeli silný náraz. Zistila som, čo je ozaj potrebné si so sebou vziať a kedy ma práve naopak zo situácií dostalo len šťastie. Takže toto je taký veľmi basic zoznam, ako odtiaľ vyviaznuť živý:

 

Podarené:

  • radšej väčší ruksak ako milión tašiek

vzhľadom na to, že bolo potrebné sa na festival nejako dostať (a aj pri odvoze autom to vyžadovalo aspoň 10 minút pešej chôdze), a potom ešte čakať medzi nemalým počtom ľudí, som bola skutočne rada, že som všetky veci napratala do jedného ruksaku, ktorý som mala na chrbte a nemusela riešiť ostatné tašky, prenosné chladničky a nafukovačky s bazénikmi (aj keď tie boli super) ako ostatní spolustanujúci

  • najprv postav stan, potom všetko ostatné

bohužiaľ miesta v stanovom mestečku, aj keď ich bolo dostatok pre všetkých, sa celkom rýchlo zapĺňali a ak chceš stanovať s partiou pri sebe, tak postav stan čo najskôr! Plus, potom sa k tomu už asi až tak ľahko nedostaneš a aj keď to nie je úplný luxus, stále je lepšie mať kde spaťdav

  • a áno, myslím to vážne s tým zámkom na stan

to, že ťa niekto okradne ani tak moc nehrozí, ale úprimne, môj najväčší strach z celého festivalu bol, že niekomu sa náš stan bude zdať o mnoho pohodlnejší ako ten jeho vlastný alebo bude len bližšie a budeme niekoho odtiaľ vyhadzovať o jednej ráno v daždi ako to robila kamarátka

  • kto nestanuje akoby na festivale ani nebol

síce som sa vôbec nevyspala, musela to celé rozbaliť, zabaliť, postaviť… a prezliekať sa na troch milimetroch štvorcových chce celkom zručnosti, k festivalu to rozhodne patrí. Jednoducho si tam celéé dva dni a príhody zo stanového mestečka sú aj tak tie najvtipnejšie. Síce sa snažím si na budúci rok vybaviť auto, kde budeme bývať a nehovorím, že niekedy v budúcnosti nepôjdem na festival inak, ale minimálne aspoň raz stanovať je nutnosť!

  • aj keď by asi nikto nešiel na festival sám, mať so sebou kamarátov je ozaj lepšie

keď treba, prichýlia ťa k sebe do stanu, podržia ti miesto v prvej rade na koncerte, pomôžu ti nájsť iných stratených parťákov a neopakovateľné zážitky sa s nimi len znásobujúIMG-20170817-WA0177

 

Nepodarené

  • je rozdiel medzi outfitmi a oblečením!

2 dni, tak som si zbalila 2 outfity. A to mi stačí, nie? Však idem do stanu, nemôžem mať so sebou veľa vecí. Omyl. V tomto prípade je viac rozhodne VIAC. To, že vám niekto jedno tielko obleje pivom, netreba ani spomínať, ale aj keď má byť dokonalé počasie, jedným svetrom pre istotu nemôžeš nič pokaziť. Čo by som ja zaňho vtedy dala! Mrznúť totiž celú noc, zase nie je taká výhra… a nezničiť aspoň jedny topánky počas 15 búrok bol zázrak

  • styling až na mieste

vlasy, oblečko, nalepené tetovačky, kamienky a pokreslené oči – všetko fajn, ale pri hodinovom čakaní na vstup sa viac ako len trošku zapotíš. Takže radšej príď v tričku a šaty si obleč až tamJ

  • ako mi balíček orieškov zachránil život

festivalové jedlo je úžasné, skutočne! Ale v strede noci a búrky storočia si po tú palacinku asi nepôjdeš, takže menšia rezerva na raňajky o pol piatej ráno sa hodila

 

Takže o čosi snáď už poučenejšia, festivalom zdar!dav

Grape17 – Koncerty

Piatok

De Staat

– otvárací koncert na hlavnom stagi a rovno holandské šialenstvo

– a áno, už teraz stihli byť niektorí ľudia až moc v nálade

 

Cigarettes After Sex

– dať skupinu s takýmto názvom na krytý stage = nikotínová injekcia

– ale to k tomu patrí a ONI boli dokonalí. Ešteže o 2 týždne sú tu zas! ❤

dav

Metronomy

– prvá rada?! Samozrejme.

– a v druhom živote si prosím byť bubeníčkou

dav

Aurora

– och! Tá hudba, tie pohyby, to oblečenie, všetko…proste Nórka!

dav

 

Tom Odell

– okej, úprimne, netuším čo sa so mnou na tomto koncerte stalo, zamilovala som sa asi ešte štyrikrát viac ako som už bola

– spolu aj s tým ako sa rozpršalo to bol asi jeden z najlepších koncert pre mňa doposiaľ a škoda, že sa skončil predčasne, ale asi mi len zostáva veriť, že v najlepšom treba prestať

 

 

Sobota

Medial Banana

– festivalová klasika

– títo reggae maniaci proste musia byť!

 

Katarzia

– tak ako jej predchádzajúce koncerty, aj tento bol úžasný a celý prespievaný a pretancovanýIMG_20170812_161654.jpg

 

Seafret

– perfektný koncert, kde som si vykričala hlasivky

– lepšie bolo už len ich oboch o chvíľu neskôr stretnúť osobne, pokecať s nimi, poďakovať sa a objať ich! (nie, fotku s nimi nemáme, radšej sme sa ich opýtali ako sa im hralo, než si len cvaknúť selfie… a nemali sme ani jedna pri sebe mobil 😀 )

 

 

The Naked and Famous

– veľká show aj koncert, ale asi najväčšie sklamanie – čo však stále znamená, že boli super

 

Billy Barman

– koncerty zahraničných kapiel boli asi najväčšie zážitky, ale koncerty tých slovenských boli rozhodne najväčšími žúrmi!

 

Two Door Cinema Club

– aj keď nie moji favoriti, stále dobré

 

Moderat

– to už boli moji favoriti!

– nemecké elektro – dokonalá kombinácia

– tu som stratila hlas už po druhýkrát

20863385_665123627009554_7017895725658874823_o.jpg

Para

– ani som nevedela koľko pesničiek od nich poznám

– a celkom dobré prekvapenie o 2 ráno!:)

Grape 2017

(Bolo to mimo Bratislavy, takže áno, už sa to ráta ako cestovanie.)

Môj prvý festival v živote. Rok som o tomto len snívala, potom 2 mesiace nahovárala kamarátov, ďalšie tri prehovárala rodičov, nech ma vôbec pustia a pol roka netrpezlivo čakala. A stálo to zato?:

 

Časť 1. Príchod – 12:30, Letisko Piešťany

Veľmi veľa áut a veľmi veľa ľudí. Myslím, že až tu sme si všetci uvedomili do čoho sa to rútime. Mamin pokus nás od toho poslednýkrát odhovoriť a otočiť auto našťastie rýchlo zlyhal a my sme s nadšením pozorovali namačkané autá (jeden mladý párik  bol poskladaný v staručkom trabante, ktorý bol ešte menší ako náš stan) a z diaľky vyzerali vežičky stagov.

Potom sa moje rúžové predstavy bezstarostného festivalu plného len zábavy zrazili s realitou po prvýkrát.

Časť 2. Orientačný bod – seno

Hodina a pol čakania v dave ľudí, ktorý vás už po pár minútach niesol sám a neostalo miesto ani len sa pohnúť. Ostávalo nám len čakať, veľmi trpezlivo čakať, na slnku, pri 33 stupňoch, s 15 kilami na chrbte, 2 spacákmi na ramenách, spolu s ďalšími tisíckami stanujúcich a tolerovať údery karimatkami. Niekde v tieni slamenej brány mi napadlo, že ak by ma chcel niekto okradnúť, tak sa mu to teraz určite podarí. Akurát neviem na čo by mu bolo moje oblečenie a oriešky… asi si toto ten dotyčný aj uvedomil, tak mi ruksak radšej len zamkol (???!), naozaj ďakujem pekne. Chvalabohu, Viki mala nožničky a my sme dostali vodu, nie úpal! A nakoniec sme sa dostali aj cez kontroly, bez kontrolovania..IMG_20170813_094906.jpg

Časť 3. Boj o prežitie – stan

V tomto kľúčovom bode som vďačná hneď niekoľkým ľuďom. Tina a Viki, ktoré nám (aj) vlastným telom ubránili miesto hneď vedľa nich. A vďaka Hanke, okrem toho, že som mala strechu nad hlavou, tak sme mali stan, ktorý bol postavený za rekordný čas a zachránil nás psychicky aj fyzicky, neskôr.

Časť 4. Kde to vlastne som?

Rýchli check najdôležitejších miest: sprchy, wecká (keramické!), jedlo, pivo a stage. A zoznámenie sa so susedmi v stanovom mestečku, ktorí hľadali kamaráta Milana – priateľskú tehlu.received_1464847920266285

Časť 5. Behanie medzi koncertmi (a dažďovými kvapkami)

Nasledujúcich 5 hodín sme doslova behali z jedného stagu a druhý a stíhali druhý koncert za tretím.

Poznámka: Je super mať kamarátov, ktorí vám držia miesto vpredu. ❤

Neskorší dážď dodal jednému z koncertov ešte jedinečnejšiu atmosféru, jediná  škoda, že búrka už prerušila celý festival.received_1464848000266277

Časť 6. Ráno – rada na sprchy a kávu

Aj keď neviem ako sa to mne podarilo, ale celý festival som vydržala bez kávy. Jedna polhodinová rada na sprchy mi stačila, tak som žila na kofeínových cukríkoch.

Časť 7. Iné festivalové atrakcie

Tam kde sú kolotoče, tak tam určite niekde budem aj ja! Získali sme najlepšie fotky, na Urban Markete tipy pre Ježiška a v merchi som predsa nemohla nechať spomienku na môj prvý Grejp!:)

A potom nasledovala rutina, na ktorú by som si zvykla. Zopár koncertov, výborné jedlo, ďalších pár výborných koncertov, ďalšie ešte lepšie jedlo a ešte zopár najlepších koncertov a zakončili sme to hojdaním sa v sieti o pol štvrtej ráno. Takže áno, rozhodne to zato stálo.dav

Ďakujem krásne všetkým, ktorí sa (so) mnou nechali nahovoriť na túto šialenosť, tancovali o dušu a trpeli náročné testovanie ušných bubienkov mojimi hlasivkami. Budúci rok vás to čaká opäť!:)

PS: Milan sa našiel.

VIEDEŇ

ZAČIATOK VŠETKÉHO…

Jedno z prvých miest kam som cestovala, hoci som si to poriadne ani neuvedomovala. Nikdy nebolo na mojom wishliste. Asi preto, že som tam už bola toľkokrát a je len tuto za rohom. Nie je to mesto, kam sa chodí za nejakými obrovitánskymi pamiatkami či atrakciami (Ak nerátam Prater, samozrejme! Hah.), ale predsa má úplne všetko. Mohla by som sa tam vrátiť aj tisíckrát a stále mi bude málo. Pomaly a úplne prirodzene som sa do Viedne zamilovala.

dav
Hundertwasserhaus

ARCHITEKTÚRA. A bolesť krku od toho ako si vždy idem vytočiť hlavu za nádhernými budovami, ktoré ma obklopujú. História, ktorá žije a moderné umenie, ktoré do toho nenásilne zapadá. Dokonalá harmónia medzi starým a novým. Mesto, ktoré ide s dobou, ale pritom si zachovalo svoju tvár. Obzvlášť nemôžem z tých bielych budov! Neviem, ktoré to presne sú, ale veľa z mojich fotiek z Viedne žiari nabledo. Biela panoráma mesta, od ktorej sa odrážajú slnečné lúče, ktoré všetkému dodávajú mladý a ľahký nádych. To mesto dýcha empatiu a vydychuje pozitívnosť. Keď som tam bola naposledy, tak pokým som vyšla z metra usmiali sa na mňa traja ľudia. Keď som sa uistila, že naozaj nemám nič medzi zubami ani nakrivo zapnutú košeľu, usmiala som sa aj ja na pár náhodných okoloidúcich.davdavdav

 

MOŽNOSTI. Nikdy neviem kam skôr sa vybrať. Ale môžem sa rozhodnúť podľa toho akú mám náladu, lebo Viedeň ponúka všetko. Stačí sa poprechádzať centrom a hneď nadobudnem pocit, že som súčasťou niečoho významného, možno až trošku snobského. Obklopená históriou budov, významnou kultúrou, umením a tradičnými konditorei. Stačí však uhnúť na Mariahilfer a hneď som zase časťou normálneho mestského života. Krásne domy sa však ešte nevytratili, našťastie. Za tým treba ísť na okraj. Na okraj rieky najlepšie! Farebné street art maľby na surových stenách, vytvárajú zase úplne inú, urbanistickú, tvár. A k tomu samozrejme atmosféra z Donaukanal. Voda má totiž vždy nejaké to zvláštne čaro a to hlavne v mestách. Ešteže zdielame tú istú rieku, tak môžeme mať kúsok z tejto viedenskej mágie aj doma. Alebo kúsok domova tu? Domov sa tu dá nájsť veľmi ľahko, tak ako aj celý svet. Stačí na to jediný (náš) Naschmarkt. História, kultúra, umenie, kostoly, obchody, život, ulica a jedlo. Čo ešte? Pozrieť sa na to z vrchu. Najlepšie zo 117tich metrov a na kolotoči.

 

 

Niekedy stačia len východy z metra, inokedy sú to obrovské mestské parky alebo interiéry múzeí či večerné svetlá promenády, ktoré mi tu vykúzlia úsmev na tvári. A viac ku šťastiu nepotrebujem. Niekde na rohu ulíc, niekde pri letmom pohľade som sa bezpodmienečne do Viedne zamilovala. Veľkomesto, ktoré pôsobí útulne. Možno práve tu som objavila cestovanie a akú moc majú v sebe mestá. Pre mňa to je druhý domov a zároveň cieľ, tak-či-onak nemá pre mňa koniec, len vždy ďalší začiatok.

Let’s start this!

Follow my blog with Bloglovin

Ruksak na chrbte, mapa v ruke, foťák vo vačku a hlava hore. Pozeráš sa do okien historických budov alebo sa otáčaš za vežičkami kostolov či obdivuješ panorámu z mosta. Drkoceš sa zabalený v kabáte vo februári uprostred Salzburgu, cez leto skáčeš do Atlantiku na španielskom pobreží a v apríli sa plavíš benátskymi kanálmi. Dnes piješ to najlepšie espresso v tvojom živote na námestí v Messine, zajtra ochutnáš tapas v lokálnej tržnici v Bilbau.

Toto pre mňa znamená cestovať. Nežijem síce každý deň v inom meste a určite sa hneď zajtra nevydám na roadtrip po Európe (len preto, že nemám vodičák), ale zážitky, ktoré som prežila v mestách a ich príbehy mi umožňujú sa nadýchať cudzej atmosféry, aj keď už som naspäť doma.

Poviedky inšpirované krajinami, príbehy prežité počas blúdenia neznámymi ulicami, zbalenie sa do príručnej batožiny ale aj podrobné plánovania cesty a všetko podobné i úplne odlišné. To je to, o čom je toto.