(Bolo to mimo Bratislavy, takže áno, už sa to ráta ako cestovanie.)
Môj prvý festival v živote. Rok som o tomto len snívala, potom 2 mesiace nahovárala kamarátov, ďalšie tri prehovárala rodičov, nech ma vôbec pustia a pol roka netrpezlivo čakala. A stálo to zato?:
Časť 1. Príchod – 12:30, Letisko Piešťany
Veľmi veľa áut a veľmi veľa ľudí. Myslím, že až tu sme si všetci uvedomili do čoho sa to rútime. Mamin pokus nás od toho poslednýkrát odhovoriť a otočiť auto našťastie rýchlo zlyhal a my sme s nadšením pozorovali namačkané autá (jeden mladý párik bol poskladaný v staručkom trabante, ktorý bol ešte menší ako náš stan) a z diaľky vyzerali vežičky stagov.
Potom sa moje rúžové predstavy bezstarostného festivalu plného len zábavy zrazili s realitou po prvýkrát.
Časť 2. Orientačný bod – seno
Hodina a pol čakania v dave ľudí, ktorý vás už po pár minútach niesol sám a neostalo miesto ani len sa pohnúť. Ostávalo nám len čakať, veľmi trpezlivo čakať, na slnku, pri 33 stupňoch, s 15 kilami na chrbte, 2 spacákmi na ramenách, spolu s ďalšími tisíckami stanujúcich a tolerovať údery karimatkami. Niekde v tieni slamenej brány mi napadlo, že ak by ma chcel niekto okradnúť, tak sa mu to teraz určite podarí. Akurát neviem na čo by mu bolo moje oblečenie a oriešky… asi si toto ten dotyčný aj uvedomil, tak mi ruksak radšej len zamkol (???!), naozaj ďakujem pekne. Chvalabohu, Viki mala nožničky a my sme dostali vodu, nie úpal! A nakoniec sme sa dostali aj cez kontroly, bez kontrolovania..
Časť 3. Boj o prežitie – stan
V tomto kľúčovom bode som vďačná hneď niekoľkým ľuďom. Tina a Viki, ktoré nám (aj) vlastným telom ubránili miesto hneď vedľa nich. A vďaka Hanke, okrem toho, že som mala strechu nad hlavou, tak sme mali stan, ktorý bol postavený za rekordný čas a zachránil nás psychicky aj fyzicky, neskôr.
Časť 4. Kde to vlastne som?
Rýchli check najdôležitejších miest: sprchy, wecká (keramické!), jedlo, pivo a stage. A zoznámenie sa so susedmi v stanovom mestečku, ktorí hľadali kamaráta Milana – priateľskú tehlu.
Časť 5. Behanie medzi koncertmi (a dažďovými kvapkami)
Nasledujúcich 5 hodín sme doslova behali z jedného stagu a druhý a stíhali druhý koncert za tretím.
Poznámka: Je super mať kamarátov, ktorí vám držia miesto vpredu. ❤
Neskorší dážď dodal jednému z koncertov ešte jedinečnejšiu atmosféru, jediná škoda, že búrka už prerušila celý festival.
Časť 6. Ráno – rada na sprchy a kávu
Aj keď neviem ako sa to mne podarilo, ale celý festival som vydržala bez kávy. Jedna polhodinová rada na sprchy mi stačila, tak som žila na kofeínových cukríkoch.
Časť 7. Iné festivalové atrakcie
Tam kde sú kolotoče, tak tam určite niekde budem aj ja! Získali sme najlepšie fotky, na Urban Markete tipy pre Ježiška a v merchi som predsa nemohla nechať spomienku na môj prvý Grejp!:)
A potom nasledovala rutina, na ktorú by som si zvykla. Zopár koncertov, výborné jedlo, ďalších pár výborných koncertov, ďalšie ešte lepšie jedlo a ešte zopár najlepších koncertov a zakončili sme to hojdaním sa v sieti o pol štvrtej ráno. Takže áno, rozhodne to zato stálo.
Ďakujem krásne všetkým, ktorí sa (so) mnou nechali nahovoriť na túto šialenosť, tancovali o dušu a trpeli náročné testovanie ušných bubienkov mojimi hlasivkami. Budúci rok vás to čaká opäť!:)
PS: Milan sa našiel.
Mermaids drink coffee too 