2017

Posledný deň prvého mesiaca nového roka. Teraz je ešte šanca obzrieť sa naspäť, vysloviť posledné predsavzatie a na všetko ešte jedenkrát zaspomínať, predtým ako sa zajtra vôbec nič nezmení. Už som asi vyrástla z toho čarovného oparu novučkých začiatkov. Aj keď nie som presvedčená, že som na ne vôbec niekedy verila. Možno to je aj tým, že nám život beží čím ďalej tým rýchlejšie pred očami a mení sa každú chvíľu. Nikto z nás vlastne nevie ani to, čo bude zajtra. Tak prečo by napríklad miesto jednej noci, ktorá len prepíše ďalšie číslo, nemohlo byť novým začiatkom každé ráno?

Silvester ale predsa len ostáva jedným z mojich najobľúbenejších sviatkov. Napriek všetkým realistickým pohľadom má stále v sebe isté kúzlo. Jedna noc, ktorú oslavuje takmer celá planéta i keď možno nie naraz alebo spolu, či rovnakým spôsobom. Aj tak v tento večer spája všetkých ľudí niečo spoločné. Tá jedna posledná sekunda tesne predtým ako sa zmení to číslo na konci, keď sa na chvíľu ocitneme niekde vo vzduchoprázdne, niekde medzi, nám dá možnosť sa znova nadýchnuť. Na sekundu len zavrieť oči a potom ich opäť otvoriť. Nový rok nám dáva nádej a či si to pripúšťame alebo nie, bez nej žiť nevieme.

IMG_20180131_213451

Takže zopár sentimentálnych spomienok:

Zimná Viedeň na korčuliach, potom sa rýchlo zohriať v MUMOKu a najesť sa kde inde ako na Naschmarkte.

dav

Prvýkrát som konečne išla na cestovateľské kino, ktoré bolo o Nórsku, čo spôsobilo, že som sa zamilovala ešte viac. Krásne bolo aj to, že vtedy som vôbec netušila, že ešte v tom istom roku budem mať to šťastie sa tam ísť aj sama pozrieť:)

Okrem výletov za hranice som však spoznávala aj svoje mesto. Napriek tomu, že Bratislava je mojim domov už od narodenia, občas sa tu nájdu nové a neznáme miesta. Vďaka kamoške som mala možnosť fotiť na fakultách VŠVÚ, STU, v Červenom bare v hoteli Kyjev, keď ho ešte len zariaďovali alebo v Slovenskom rozhlase. Počas Noci literatúry som vyliezla na strechy Tesca na Kamennom a na tú oproti nad SNPčkom. Objavila som aj Novú Cvernovku a nočný výhľad zo Slavína.

Za úžasný úspech považujem presunutie letnej dovolenky už na Veľkú noc (nevedela som vydržať). A návšteva Milána bola osobitnou kapitolou minulého roka.

dav

Nemecko a skúška odvahy s názvom výmenný pobyt. Bamberg, Norimberg & Weimar.

dav

Praha. Jeden z letných výletov a neskoré večery (až skoré rána) s kamarátmi.

dav

 

Najlepší narodeninový darček! Nórsko. Oslo.

dav

Rýchly prázdninový výlet do Slovinska. Mať rodinu, ktorá žije niekde po svete je veľmi fajn. Ľubľana, Bled a Maribor za 3 dni aj s cestou.

dav

A posledný výlet ešte raz do Prahy. Tento krát však do zimy, snehu a vianočnej atmosféry.

IMG_20171202_124339.jpg

 

 

VIEDEŇ

ZAČIATOK VŠETKÉHO…

Jedno z prvých miest kam som cestovala, hoci som si to poriadne ani neuvedomovala. Nikdy nebolo na mojom wishliste. Asi preto, že som tam už bola toľkokrát a je len tuto za rohom. Nie je to mesto, kam sa chodí za nejakými obrovitánskymi pamiatkami či atrakciami (Ak nerátam Prater, samozrejme! Hah.), ale predsa má úplne všetko. Mohla by som sa tam vrátiť aj tisíckrát a stále mi bude málo. Pomaly a úplne prirodzene som sa do Viedne zamilovala.

dav
Hundertwasserhaus

ARCHITEKTÚRA. A bolesť krku od toho ako si vždy idem vytočiť hlavu za nádhernými budovami, ktoré ma obklopujú. História, ktorá žije a moderné umenie, ktoré do toho nenásilne zapadá. Dokonalá harmónia medzi starým a novým. Mesto, ktoré ide s dobou, ale pritom si zachovalo svoju tvár. Obzvlášť nemôžem z tých bielych budov! Neviem, ktoré to presne sú, ale veľa z mojich fotiek z Viedne žiari nabledo. Biela panoráma mesta, od ktorej sa odrážajú slnečné lúče, ktoré všetkému dodávajú mladý a ľahký nádych. To mesto dýcha empatiu a vydychuje pozitívnosť. Keď som tam bola naposledy, tak pokým som vyšla z metra usmiali sa na mňa traja ľudia. Keď som sa uistila, že naozaj nemám nič medzi zubami ani nakrivo zapnutú košeľu, usmiala som sa aj ja na pár náhodných okoloidúcich.davdavdav

 

MOŽNOSTI. Nikdy neviem kam skôr sa vybrať. Ale môžem sa rozhodnúť podľa toho akú mám náladu, lebo Viedeň ponúka všetko. Stačí sa poprechádzať centrom a hneď nadobudnem pocit, že som súčasťou niečoho významného, možno až trošku snobského. Obklopená históriou budov, významnou kultúrou, umením a tradičnými konditorei. Stačí však uhnúť na Mariahilfer a hneď som zase časťou normálneho mestského života. Krásne domy sa však ešte nevytratili, našťastie. Za tým treba ísť na okraj. Na okraj rieky najlepšie! Farebné street art maľby na surových stenách, vytvárajú zase úplne inú, urbanistickú, tvár. A k tomu samozrejme atmosféra z Donaukanal. Voda má totiž vždy nejaké to zvláštne čaro a to hlavne v mestách. Ešteže zdielame tú istú rieku, tak môžeme mať kúsok z tejto viedenskej mágie aj doma. Alebo kúsok domova tu? Domov sa tu dá nájsť veľmi ľahko, tak ako aj celý svet. Stačí na to jediný (náš) Naschmarkt. História, kultúra, umenie, kostoly, obchody, život, ulica a jedlo. Čo ešte? Pozrieť sa na to z vrchu. Najlepšie zo 117tich metrov a na kolotoči.

 

 

Niekedy stačia len východy z metra, inokedy sú to obrovské mestské parky alebo interiéry múzeí či večerné svetlá promenády, ktoré mi tu vykúzlia úsmev na tvári. A viac ku šťastiu nepotrebujem. Niekde na rohu ulíc, niekde pri letmom pohľade som sa bezpodmienečne do Viedne zamilovala. Veľkomesto, ktoré pôsobí útulne. Možno práve tu som objavila cestovanie a akú moc majú v sebe mestá. Pre mňa to je druhý domov a zároveň cieľ, tak-či-onak nemá pre mňa koniec, len vždy ďalší začiatok.

Let’s start this!

Follow my blog with Bloglovin

Ruksak na chrbte, mapa v ruke, foťák vo vačku a hlava hore. Pozeráš sa do okien historických budov alebo sa otáčaš za vežičkami kostolov či obdivuješ panorámu z mosta. Drkoceš sa zabalený v kabáte vo februári uprostred Salzburgu, cez leto skáčeš do Atlantiku na španielskom pobreží a v apríli sa plavíš benátskymi kanálmi. Dnes piješ to najlepšie espresso v tvojom živote na námestí v Messine, zajtra ochutnáš tapas v lokálnej tržnici v Bilbau.

Toto pre mňa znamená cestovať. Nežijem síce každý deň v inom meste a určite sa hneď zajtra nevydám na roadtrip po Európe (len preto, že nemám vodičák), ale zážitky, ktoré som prežila v mestách a ich príbehy mi umožňujú sa nadýchať cudzej atmosféry, aj keď už som naspäť doma.

Poviedky inšpirované krajinami, príbehy prežité počas blúdenia neznámymi ulicami, zbalenie sa do príručnej batožiny ale aj podrobné plánovania cesty a všetko podobné i úplne odlišné. To je to, o čom je toto.